Tradície

Veľká noc 

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl . Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Zo zvykoslovného hľadiska veľmi významným býval Veľkonočný pondelok, ktorý sa spájal s kúpaním a šibaním. Ide o zvyk starého pôvodu, pravdepodobne magický obrad, ktorý sa až neskôr posunul do polohy zábavy. Vode sa pripisovala očisťujúca a ozdravujúca moc. Dotyku s čerstvou zeleňou zasa schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Pre mládencov, ktorí chodili kúpať a šibať, dievčatá mávali v každom dome pripravené pohostenie a ako odmenu dostávali rozličnými technikami zdobené kraslice.

Zdobené kraslice

       

Oblievačka

FSk Zamutovčan      FSk Zamutovččan

 

     FS Vranovčan

 

Vianočné sviatky

V predvianočnom období sa pripravovalo pečením vianočných koláčov a upratovaním. V každej domácnosti bol adventný veniec ,na ktorom sa každý týždeň v nedeľ u zapaľovali sviečky. Na štedrý deň sa stravovalo striedmo a postilo. Jedli sa len nemäsité jedlá. Na štedrý deň sa nenavštevovalo. Ak sa však musela nejaká návšteva vykonať návštevník musel zavinšovať, nebol to však vianočný vinš, ale vinš aby sa dobre niesli sliepky. Na štedrý deň sa nerobili žiadne veľké práce. Stromčeky boli skromnejšie ako dnes. Zdobili sa ovocím, orechmi, alebo ručne vyrobenými ozdobami. V 19. a začiatkom 20. storočia boli stromčeky zavesené na strope.  
 
Pred večerov otec rodiny doniesol seno a slamu, ostatní doniesli sekeru a reťaz. Seno symbolizovalo miesto kde sa narodil Ježiš, reťaz, ktorá sa obtočila okolo stola mala symbolizovať súdružnosť rodiny a sekera aby sa ničoho nebála. Ženy doniesli sviečku a vodu.Voda znamenala očistu a sviečka svetlo. Do izby vstupovali spoločne. Sviečka sa postavila na stôl do nádoby naplnenej pšenicou. Voda sa vyliala do lávora, do ktorého sa hodila minca. Ak bola minca na znaku, vravievalo sa, že bude vládnuť hlava čiže otec, ak číslo tak bude vládnuť v rodine matka. Všetky sa poumývali, pomodlili sa a zasadli k stolu. Matka všetkým požehnala prstom namočeným v mede aby celý rok boli dobrý ako ten med. 
 
Na stôl gazdiná prinášala jedlá. Ona jediná mohla vstať od stolu. Najprv sa podávala oblátka s medom. Nasledoval cesnak so soľou a kračunom. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať kračun alebo poplanky. Kračun bol chlieb, ktorý bol upečený v peci a v jeho strede boli zapečené zrnko maku, kulurice, fazule. Potom bobáľky s makom a mliekom a poslednou bola zámeška z kukurice. V neskoršom období sa podávala fazuľa. Až v 60. rokoch 20.storočia to sa začala podávať ryba. Ku koncu 20. storočia sa začala pripravovať kapustnica. Po večeri sa všetci pomodlili. Zapálila sa petrolejka a sfúkla sviečka pričom sa všetci pozerali kam smeruje dym. Darčeky sa nedostávali. Deti si však pod stromčekom mohli nájsť sladkosti alebo ovocie. V komunistickom období sa pod stromček dávalo exotické ovocie, ktoré bolo dostupné len počas Vianoc.
 
 Po večeri vydajachtivé dievča vyšlo na priedomie počúvať odkiaľ šteká pes. Z ktorej strany zabrechal z tej mal prísť pytač. Večer mládež nacvičovala betlehem a chodili od domu k domu vinšovať. Ráno na prvý sviatok vianočný sa chodilo vinšovať k rodine
 
 

Svadba

Svadba bola skromná a zväčša sa konala v dome nevesty. Neskôr sa konala v pod stanom v záhrade alebo na dvore kde bývala nevesta. Až v 80. Rokoch sa svadobné hostiny začínajú presadzovať  v reštauráciach. Na svadbe sa podávali typické jedlá ako halušky a v niektorých oblastiach sa jedlo z jednej misy.  Nevesta si pred svadbou sama šila šaty, alebo jej ich ušila matka. V bohatších rodinách si ich dávali ušiť ku krajčírovi. Podávali sa koláče a torta, ktorá pozostávala z cesta a medzi ktorým bol krém z masla a cukru.